Európska Komisia (EK) predstavila vo svojom balíčku Fit for 55 nové ambiciózne ciele pre redukciu emisií v sektore dopravy. Vďaka svojej aktuálne nezastupiteľnej úlohe predstavujú tekuté obnoviteľné palivá solídny základ na ich dosiahnutie. EÚ by mala v maximálne možnej miere profitovať z ekonomicky výhodných a široko dostupných riešení a podporovať ich v legislatíve počnúc Smernicou o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Smernica REDII) a následne konzistentným prepojením ďalších súvisiacich politík.

Nevyhnutným predpokladom úspechu a všeobecnej akceptovateľnosti balíčka Fit for 55 je dôsledné objektívne posudzovanie ekonomických a sociálnych vplyvov navrhovaných riešení na základe princípu technologickej neutrality a pri zohľadnení národných špecifík a predpokladov.

Združenie pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB) ako záujmové združenie spolupracujúce so štátnymi orgánmi, vedeckými inštitúciami, odbornou aj laickou verejnosťou v oblasti presadzovania obnoviteľných zdrojov energie za účelom znižovania emisií v doprave, vyzýva tvorcov energetických a environmentálnych politík na zohľadnenie nasledovných politických a legislatívnych odporúčaní:

Využiť potenciál Smernice REDII

Navýšiť ambíciu pre využitie obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v doprave

• Zmena cieľa v doprave z podielu obnoviteľných zdrojov na cieľ úspory emisií je logickým krokom pri snahe o dosiahnutie uhlíkovej neutrality, zastávame však názor, že navrhovaný cieľ 13% úspory emisií v roku 2030 je stále nízky a mal by byť navýšený minimálne na 16%. 
• Tento záväzok by mal byť podporený ročnou indikatívnou trajektóriou za účelom motivácie členských štátov k progresívnej dekarbonizácii dopravy.
• Na zabezpečenie čo najefektívnejšieho plnenia tohto cieľa bude optimálne v národnej legislatíve stanoviť pre povinné subjekty (dodávateľov palív) podielové ciele na základe objemu, resp. energetického obsahu OZE v dodávaných palivách.
• Podporujeme zrušenie viacnásobného započítavania, ktoré umelo navyšovalo plnenie cieľov bez skutočne dosiahnutých emisných úspor a teda s rádovo menším pozitívnym vplyvom na klímu.

Podporiť využitie trvalo udržateľných konvenčných (1G) biopalív

• Prvogeneračné (1G) biopalivá stále predstavujú viac ako 60% OZE v doprave (a v podmienkach SR je toto číslo na úrovni 90%), pri tak ambicióznych cieľoch je teda potrebné ich potenciál maximalizovať.
• Všetky biopalivá započítavané do cieľov sú povinne vyrábané v súlade s prísnymi kritériami trvalej udržateľnosti. Problém vysokého rizika nepriamej zmeny využívania pôdy (tzv. ILUC) bol v minulosti vyriešený návrhom na postupné vylúčenie palmového oleja, z uvedeného dôvodu nevidíme dôvod na akékoľvek ďalšie limitovanie využívania tohto typu biopalív.
• Navrhované obmedzenie započítavania 1G biopalív do plnenia cieľov rovnajúce sa ich podielu v roku 2020 + 1% max. 7% by malo byť preto odstránené alebo aspoň podstatne navýšené. Rok 2020 ako referenčné obdobie je taktiež nevhodne zvolený vzhľadom na COVID krízu, ktorá výrazne deformovala trh s palivami.

Pokračovať v progresívnej podpore pokročilých (2G) biopalív

• Rozvoj 2G biopalív z Prílohy IXA Smernice REDII musí stavať na existujúcej legislatíve s ohľadom na bezpečnosť a predvídateľnosť legislatívneho prostredia, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre akékoľvek nové investície do obnoviteľných palív, obzvlášť pre tie extrémne investične náročné.
• 2G biopalivá sú dodatočným nástrojom na úspešnú dekarbonizáciu dopravy a ich rozvoj by mal byť podporený ročnou trajektóriou na úrovni členských štátov. Zároveň s ohľadom na dlhý investičný cyklus je žiaduce stanoviť ich ciele v legislatíve na dlhšie obdobie, minimálne do roku 2035.
• Zrušenie dvojnásobného započítavania povedie k efektívnemu nárastu cieľa pre 2G biopalivá. Tento cieľ bol stanovený na základe existujúceho zoznamu surovín v Prílohe IXA Smernice REDII, na základe ktorého sa pripravovali investičné rozhodnutia, preto akékoľvek jej rozšírenie o nové suroviny je nevyhnutné doplniť o zodpovedajúci nárast cieľa a stanoviť s tým súvisiace pokuty za jeho neplnenie.

Kritériá trvalej udržateľnosti

• Všetkým trvalo udržateľným obnoviteľným nízko-uhlíkovým palivám musí byť umožnené prispievať k energetickým a klimatickým cieľom EÚ. Kritériá trvalej udržateľnosti stanovené v EÚ legislatíve sú najprísnejšími na svete, preto nevidíme dôvod na obmedzovanie akýchkoľvek obnoviteľných palív vyrábaných podľa týchto zásad.
• Výpočet emisií z pestovania je potrebné aj naďalej realizovať podľa regionálnych hodnôt NUTS, v opačnom prípade vznikne nadbytočná administratívna záťaž a zanikne motivácia na vylepšovanie regionálnych hodnôt emisií.
• Je potrebné zachovať definíciu z existujúcej Smernice REDII, podľa ktorej všetky odpady a zvyšky majú nulovú hodnotu emisií až do momentu ich vzniku alebo zberu, čo zodpovedá skutkovému stavu, keďže emisie už boli alokované na pôvodný produkt.

Zvýšiť podiel biopalív vo fosílnych palivách 

Fuel Quality Directive

• Na zvýšenie úspory emisií CO₂ a zlepšenie kvality ovzdušia je žiaduce urýchlene zaviesť vyššiu prímes biodieslu do nafty, t.j. B10 namiesto aktuálne platnej B7, a spolu s 10% prímesou etanolu v benzíne E10 podporiť jeho zavedenie vo všetkých členských štátoch.
• Postupne zaviesť E20 ako ďaľší krok v dekarbonizácii osobnej dopravy so zameraním na benzínové spaľovacie motory.
• Pre efektívnu dekarbonizáciu nákladnej a autobusovej dopravy vytvoriť vhodné ekonomické prostredie pre zavedenie palív E85, ED95 a B100.

Alternative Fuels Infrastructure Directive

• Napriek tomu, že biopalivá spadajú naďalej pod definíciu obnoviteľných palív, legislatívny návrh opomína ciele pre rozvoj infraštruktúry vysoko-biopalivových zmesí ako E85 pre osobné autá a ED95 a B100 pre nákladné autá a autobusy. Infraštruktúra by nemala a nemôže byť výsadou len pre nové a rozvíjajúce sa technológie, pokiaľ tie existujúce sú široko dostupné a umožňujú okamžitú dekarbonizáciu.

Podporiť alternatívne palivá v Nariadení o CO₂ štandardoch pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá

• Nesúhlasíme s návrhom EK na navýšenie cieľov pre CO₂ štandardy v roku 2030 na 55% a stanovenie 100% cieľa v roku 2035 bez zmeny metodológie ich výpočtu. Koncentráciou len na emisie na výfuku (Tank-to-wheel) sú elektromobily nepravdivo označované za jediné bezemisné vozidlá, čo deformuje konkurenčné prostredie medzi jednotlivými technológiami a zároveň popiera princíp technologickej neutrality. Tento princíp ignoruje prínos obnoviteľných palív a ich potenciál na znižovanie emisií skleníkových plynov v existujúcich a nových vozidlách.
• Praktický zákaz predaja spaľovacích motorov po roku 2030 popiera úlohu trvalo udržateľných obnoviteľných palív v dekarbonizácii dopravy napriek tomu, že sú dostupným, ekonomicky efektívnym a vysoko účinným riešením. Týmto spôsobom bude transformácia energetiky v krajinách s nízkym rozvojom infraštruktúry oveľa náročnejšia a problematická z pohľadu sociálnych dopadov.
• EU by teda mala zaviesť metodológiu počítajúcu s emisiami z celého životného cyklu palív (Well-to-Wheel), rozlišovať medzi fosílnym a biogénnym CO₂ a počítať s emisiami z výroby a likvidácie vozidiel.

V Energy Taxation Directive (ETD) zaviesť zdaňovanie na základe energetického obsahu

• Prechod od zdaňovania na základe objemu k zdaňovaniu na základe obsahu energie významne pomôže rozvoju obnoviteľných palív na úkor fosílnych.
• Vylúčenie 1G biopalív z definície udržateľných palív a postupný nárast ich zdaňovania až na úroveň fosílnych palív je však v protiklade s definíciami v Smernici REDII a bude mať za následok spomalenie dekarbonizácie dopravy. Z uvedeného dôvodu zásadne nesúhlasíme s určením minimálnej sadzby pre 1g biopalivá na úroveň fosílnych palív a poaždujeme stanoviť minimálnu sadzbu na 1G biopalivá na úroveň udržateľných biopalív.
• Minimálna úroveň zdaňovania by sa mala odvíjať výlučne od úrovne emisií skleníkových plynov zo životného cyklu v porovnaní s fosílnymi palivami a za predpokladu splnenia kritérií trvalej udržateľnosti.

Zachovanie oddeleného ETS systému pre dopravu

• Je dôležité zabezpečiť, aby cena emisií CO₂ v cestnej doprave nezávisela na existujúcom systéme obchodovania s emisiami. Paralelný separátny systém, ktorý zohľadňuje špecifiká sektoru dopravy, je bezpečnejšou cestou na zabezpečenie reálnej redukcie emisií, za predpokladu, že bude limitovaný nárast ceny palív a zohľadnený sociálny rozmer.

Efektívne zavedenie obnoviteľných palív do leteckej a námornej dopravy

• Vítame návrh Komisie na zavedenie špeciálnych legislatív pre dekarbonizáciu leteckej a námornej dopravy pomocou obnoviteľných palív, avšak dôrazne nesúhlasíme s návrhom na vylúčenie 1G biopalív. Tieto sú v súčasnosti vyrábané podľa najprísnejších kritérií trvalej udržateľnosti a teda by mali prispievať k plneniu mandátov v leteckej doprave spolu s biopalivami vyrobenými zo surovín z Prílohy IX Smernice REDII a obnoviteľnými palivami nebiologického pôvodu.
• Obe navrhnuté legislatívy povedú navyše k silnému dopytu po biopalivách zo surovín z Prílohy IXB Semrnice REDII, hlavne z použitého kuchynského oleja (UCO), ktorý sa ekonomicky efektívnejšie a s vyššími úsporami emisií (90% vs 76%) využíva v cestnej doprave. Vzhľadom na nedostatok tejto suroviny hrozí jej takmer úplný odliv do letectva, čo ohrozí dekarbonizáciu cestnej doravy. Navrhujeme preto využitie UCO na výrobu leteckých palív limitovať a podporiť využitie 1G a 2G biopalív

Dodržanie týchto odporúčaní je predpokladom na to,  aby sa z balíčka Fit for 55 stal efektívny nástroj na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality, ktorý bude zároveň maximalizovať príspevok lokálneho agrosektora a priemyslu k plneniu energetických a klimatických cieľov EÚ, hlavne:

- zabezpečí sociálne spravodlivú dekarbonizáciu energie v doprave pri súčasnom zlepšení kvality ovzdušia

- vylepší energetickú bezpečnosť nahradením dovážaných fosílnych palív domácou produkciou obnoviteľných palív

- podporí poľnohospodársku prvovýrobu a rozvoj vidieckych oblastí zachovaním pracovných miest, diverzifikáciou príjmu farmárov a podporou potravinovej sebestačnosti

- zredukuje proteínový deficit EÚ produkciou vedľajších produktov - GMO free vysoko proteínových krmovín

- podporí inovácie a prechod na cirkulárnu bioekonómiu prostredníctvom európskych biorafinérií